Cesta za živou vodou
Tak, ako to vyšlo v časopise Ďalekohľad, so zalomením a s obrázkami
*
Cesta za Sonettom – výrobcom eko-čistiacich prostriedkov ako súčasť
Príbeh o tom, ako sa sny stali skutočnosťou alebo skutočnosť rozprávkou
Úvod alebo ako to začalo (môj osobný príbeh)
...nuž a všetko sa začalo mojím hlbokým zážitkom spred šiestich rokov, kedy som v samote, v dreveničke v prírode, prežil čosi, čo ma nasmerovalo k takému spôsobu života, ktorý čo najmenej ubližuje Zemi a veľmi sa snaží nájsť cestu, ako žiť s prírodou v súlade a zároveň rozvíjať v tejto civilizačnej dobe svoj dar života.
Samotný zážitok tu opisovať nejdem; no uvidel a precítil som dva smery, ako môžem žiť: v súlade s tóninou rezonancie bytostí okolo mňa, alebo proti tej rezonancii. Takže tvorivo a v súlade, alebo ničivo a vo vnútornom oddelení sa od seba samého – a tiež vo vnútornom oddelení sa od toho, čo je naokolo mňa živo znejúce.
Ponorený do tohto zážitku som sa mocne rozhodol čo najmenej pôsobiť ničivo na Zem, prírodu, a celý ten orchester okolitých bytostí mnohých ríš. Hoc intenzita tohto zážitku trvala len niekoľko hodín, zmenilo to celý môj život.
No a od toho sa odvíjal v praktickom živote celý rad nových spôsobov, ako sa starať o svoje fyzické telo, cez umývanie zubov, vlasov, pranie mojich šiat, umývanie riadov, upratovanie, staranie sa o čistotu okolitého priestoru. K tomu mi pomáhali dostupné ekologické výrobky zamerané na tieto konkrétne oblasti. Vždy som sa veľmi potešil skutočne kvalitným výrobkom, ktoré svojím výrobným procesom zachovali životné sily pôvodných prírodných surovín.
Dlho som však nenachádzal prací a čistiaci prostriedok, s ktorým by som bol skutočne vnútorne aj prakticky spokojný, preto som vode pri každom použití čistiaceho prostriedku musel vnútorne povedať „prosím prepáč“.
Až minulý rok som sa stretol s čímsi jedinečným, stopercentne odbúrateľným v prírodnom kolobehu. Ale to som si musel ísť priamo overiť ku výrobcom, pretože sa mi to zdalo až neuveriteľné. Tak vznikol môj Sen ísť do Sonettu.
A potom sa spustil kolotoč ďalších a ďalších nápadov a pomocných síl, až som sa na konci októbra viezol v aute plnom ľudí do Nemecka na ceste „za Živou vodou“.
Cesta za Živou vodou
Táto cesta nebola len cestou za Sonettom, hoci pre mňa samotného to bolo to určujúce. Smerovali sme k rôznym inštitúciám i ľuďom, ktorí sa venujú vode dnes nie celkom bežným spôsobom, ako aj na kurz intuitívnej pedagogiky. Vzhľadom na to, že sa táto cesta zorganizovala veľmi narýchlo – až zázrakom – sme sa mnohé dozvedali až v aute, z vytlačených materiálov z internetu.
Cieľ 1: Intuitívna pedagogika alebo ideme pozvať Pära Ahlboma na Slovensko
Intuitívnu pedagogiku rozvíja už vyše troch desaťročí na Solvik škole v Järne (Švédsko) Pär Ahlbom (Pär Ahlbom, švédsky učiteľ a hudobník, zakladateľ „pohyblivej triedy“, ročník 1932), ktorý i so svojimi spolupracovníkmi zároveň robí kurzy zamerané na rozvoj tejto pedagogiky po celej Európe. Ide o školenie zmyslovej pozornosti vyrastajúce z pohybu, hudby a improvizácie, a s tým súvisiace učebné metódy, predovšetkým pre mladé dieťa.
Je to pedagogika, ktorá korení v pochopení zázraku, ktorý sa dá nazvať „detská hravosť“. Všetko to prirodzené, spontánne, živo-tvorivé, radostné, v čom je zároveň niečo geniálne a jedinečné. Jedným zo zámerov intuitívnej pedagogiky je umožniť vojsť človeku do „tekutého myslenia“ či „prúdenia“ ako spôsobu fyzického pohybu, pohybu spolu s ostatnými, či pohybu myslenia.
Intuitívna pedagogika je plná nesúťaživých hier, v ktorých je okrem iného najmä vidno, že jedno je niečo chápať rozumom, druhé je to robiť a tretie je, keď to už akoby „samo prúdi“. Vtedy sa myslenie stáva „tekutým“, „prúdivým“ – neuzavretým iba v hlave, v tom takzvanom racionálnom.
Zaujímavé je, že na podobný spôsob myslenia odkazujú aj vedci vo vedeckom ústave v Herrischriede.
(viac na www.bdelost.sk/ahlbom alebo www.bdelost.sk/novinky/novinky.files/par-ahlbom-web1.html)
Cieľ 2: Ústav pre výskum prúdenia (Strömungsinstitut, Herrischried)
Ústav pre výskum prúdenia je nezávislý vedecký inštitút (výskumný ústav) pracujúci už vyše 40 rokov na súkromnej báze. Zakladatelia ústavu si predsavzali pozorovať vodu novými spôsobmi, aby sa tak dobrali hlbšiemu porozumeniu jej úlohy ako sprostredkovateľky a nositeľky života.
Do ústavu pre výskum prúdenia nás priviedol úžas nad knižkou Theodora Schwenka „Citlivý chaos“ /Das sensible Chaos/. Čakal nás tam pán Michael Jacobi, vedec pracujúci na tomto inštitúte, s ktorým sme mali dohodnuté stretnutie. Pomaly nás uviedol do úplne iného pohľadu na vodu a vodný, t.j. tekutý svet... Vodná ríša je ríša pohybu, ríša vznikania a zanikania, ríša prebiehajúcich procesov. Ríša pohybu tak rôznorodého, že ho nemožno uchopiť ani predvídať myslením, nastaveným na svet tuhých telies.
Musíme zmeniť svoje myslenie na tekuté, aby sme mohli pochopiť tekutý svet, hovoril nám M. Jacobi hneď v úvode. Voda sa správa úplne inak ako tuhé/pevné látky.
(obr.1)
Galileo Galilei (1564-1642): „V odhaľovaní pohybu nebeských telies som, nehľadiac k ich ohromujúcej vzdialenosti, našiel menej ťažkostí než pri skúmaní pohybu tečúcej vody, hoci k nemu dochádza priamo pred našimi očami.“
Takýmto pohybom napr. voda „odpovedá“ na rovnú čiaru robenú uprostred nej štetcom. – Sú to závitnice, navzájom súmerné, a predsa každá iná...
Svet tekutín vyžaduje primeraný spôsob myslenia, „tekuté predstavy“, pohyblivé obrazy. Prejavy pohybujúcej sa vody vyžadujú našu vnútornú premenu. Musíme si osvojiť povahu toho, čo má byť pochopené; metóda sa musí úplne podriadiť skúmanému predmetu...
Na ústave pre výskum prúdenia pracujú „metódou kvapkových obrazov“. Je to jedinečná metóda, vyvinutá Theodorom Schwenkom, ktorý dlhé roky viedol tento ústav. Kvapkaním kvapiek v určitých časových intervaloch do misky s vodou sa v nej vytvárajú určité vnútorné pohyby /prúdenia/, ktoré sú zachytávané zložitejšou technikou fotograficky. Nie je zachytávaný teda povrch vody, ale prúdenie v jej vnútri (formotvornú obnovovaciu činnosť vody). Obrázky, na ktorých je to zachytené, ukazujú mieru vnútornej pohyblivosti vody, (schopnosť tvoriť formy, prúdy, tvary, víry, atď.), ktorou je zároveň vyjadrená i miera jej schopnosti byť sprostredkovateľkou a nositeľkou života v jeho nekonečne mnohorakých procesoch.
Theodor Schwenk o vode ako o najdôležitejšom prvku pre všetko živé píše: „Voda nemá charakteristiky živého organizmu, ale bez vody niet života. ... Voda nevykazuje žiaden z týchto životných prejavov (rast, oplodňovanie, rozmnožovanie, premieňanie, výživa, vylučovanie, látkovú výmenu, atď.), ale až vďaka vode sú všetky tieto prejavy možné. ... Čo vode umožňuje plniť takúto úlohu? ...Tým, že sa zrieka vlastnej formy, stáva sa tvorivou substanciou pre všetky formy. ...Tým, že sa zrieka akéhokoľvek vlastného života, stáva sa prvotnou substanciou všetkého života. ...Tým, že sa zrieka vlastnej fyzickej stability, stáva sa nositeľkou všetkých premien hmoty. ...Tým, že sa zrieka svojho vlastného rytmu, stáva sa pôvodcom akéhokoľvek rytmu. ... Voda nemá žiadne orgány, je sama spoločným praorgánom všetkého živého, orgánom, ktorý zostáva funkčný.“
Videli sme mnohé kvapkové obrazy zobrazujúce vodu čerstvú, odstátu, znečistenú, neživú... Vediac o viacerých „technikách“ oživovania vody pýtali sme sa, či skúmali na ústave aj tie. M. Jacobi nám však porozprával jeden príbeh, ktorého výsledkom bola veta: „najdôležitejší je vnútorný vzťah k vode a to, ako o nej rozmýšľame, koľko pozornosti jej dávame – to všetko vplýva na jej kvalitu a jej správanie sa...“ – stačí jej naozaj venovať pozornosť a vnútorný záujem. Už tým sa mení...
(viac na www.stroemungsinstitut.de)
obr.2-3-4 ((hodí sa k ústavu prúdenia i k Sonettu))
voda pramenistá - voda bežná vodovodná - voda znečistená čistiacimi prostriedkami (kvapkový obraz)
Cieľ 3: Sonett (Deggenhausental, neďaleko Bodamského jazera)
Bolo pre nás príjemne prekvapujúce, že Sonett vo svojom zrodení pred 30.rokmi (1977) priamo vychádzal zo vzťahu ústavu pre výskum prúdenia k vode a jej úlohe ako nositeľky života. Pán J. Schnorr, pôvodne pôsobiaci na tomto ústave, a neskôr samostatne bádajúci, keď objavil účinky tenzidov (rozpúšťajúce látky v čistiacich a pracích prostriedkoch; penotvorné látky) na vnútornú pohyblivosť vody, si zaumienil vyvinúť prací prostriedok čo najznesiteľnejší pre životné prostredie. Jeho požiadavky boli: rýchla a úplná 100% biologická odbúrateľnosť všetkých obsahových látok pracieho prostriedku, a čo najväčšia úspornosť pri nasadzovaní surovín. To bol „zrod“ myšlienky Sonettu.
Dnešní hlavní držitelia myšlienky Sonettu (tí, ktorí ho dnes vedú) Beate Oberdorfer a Gerhard Heid to rozširujú a hovoria o „100% odbúrateľnosti, funkčnosti, a cenovej dostupnosti“, pričom by radi pracovali na čistiacom prostriedku, ktorý by bol pre vodu nie len neškodlivý, ale pokiaľ možno i prospešný. V tomto svojom zámere dospeli obdivuhodne ďaleko. Až – takpovediac – s „nemeckou precíznosťou“ doviedli a dovádzajú svoju ideu do mnohých detailných dôsledkov... a to nie len z hľadiska vody.
V osobnom rozhovore nám uviedli, že sa spolu stretli v Camphille, t.j. dedinke kde žijú a pracujú i postihnutí ľudia, a obaja mali vôľu začať podnikať s niečím, čo by tejto komunite pomohlo dôstojne prežiť. Beate bola navyše vzdelaná chemička, a tak chcela využiť svoj potenciál na niečo, čo je súladné s prírodnými procesmi v prírode. Avšak zároveň chcela, aby to celé malo v sebe vedome aj rovinu sociálnu, ľudskú a medziľudskú.
Keď prevzali do svojich rúk Sonett, pokúsili sa jednak ďalej niesť myšlienku úcty k vode, s ktorou bol založený, a jednak na všetkých úrovniach, kde to len bolo možné, doviesť do dôsledkov ekologickosť, ľudskosť, i globálnu zodpovednosť, ktoré s takýmto podnikom môžu súvisieť. Stvorili podnik, ktorý je „odpoveďou pre tých, ktorým nie je ľahostajný osud Zeme“. Vybavení poznatkami vyššieuvedeného ústavu, ako aj antropozofickým pohľadom na život a svet, a praktickými skúsenosťami z Camphillu a ostatných dovtedajších svojich prác, snažili sa obsiahnuť svojim vedomím všetko, s čím takýto podnik súvisí a vo všetkom postupovať zodpovedne k Zemi i k ľudskosti v človeku. Skúsim v nasledovnom zhrnúť, čo všetko sme videli, počuli a zažili priamo vo výrobni Sonettu.
Čo sa týka výrobkov Sonett, sú vyrábané vždy zo 100% odbúrateľných surovín, ktoré sa v čo najkratšom čase vedia opäť zaradiť do prírodného kolobehu. Sú to buď rastlinné mydlá, alebo minerálne látky nachádzajúce sa bežne v prírode, napr. sóda. Všetky suroviny, pri ktorých je to dnes možné, pochádzajú z bio-dynamických, príp. aspoň ekologických fariem, sú teda „bio“. (Technicky spĺňajú požiadavky testov EcoControll a EcoGarantie, t.j. najprísnejšie eko-požiadavky.) Všetko čo je len možné, odoberajú z takého spôsobu spracovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu, teda sledujú aj proces, akým sa daná látka či rastlina vyrába alebo pestuje. Mydlá si napríklad vyrábajú sami z bio-olejov. Všetku vodu, ktorú používajú, „vitalizujú“, t.j. nechajú ju prejsť 12 nádobami, v ktorých sa vytvára vír, uprostred ktorého je vždy zavesený iný polodrahokam. Voda po prejdení týmto procesom úplne inak chutí; zamestnanci Sonettu túto vodu i pijú. Okrem toho vždy na sviatky pripravujú balzamické prísady vo zvláštnom „zariadení“ oloid, v ktorom sa voda dynamizuje pohybom do osmičky a pridávajú sa do nej vonné éterické oleje (bio). Táto prísada sa v malých množstvách pridáva do každého prípravku Sonett.
(obr.5 a 6) (oloid a „vírič“ vody)
Aby zistili, aký vplyv má Sonett na vodu, skúmajú ju metódami ako napr. spagyrickou kryštalizáciou, alebo meraním bioiónov a pozorujú, aké štruktúry vytvára voda, v ktorej je prípravok Sonettu. Cieľom je aby voda zostala vnútorne pohyblivá a bola schopná tvoriť krásne štruktúry.
Sociálnu rovinu okrem humanistického menežmentu v podniku plní to, že dielne Sonettu sú súčasťou camphillovej dedinky Lehndorf s postihnutými, ktorí si v nich zarábajú napr. tým, že lepia nálepky Sonett na výrobky Sonettu. Každú nálepku z fľaše s prípravkom Sonettu nalepila ľudská ruka...
Celá prevádzka Sonettu funguje na elektrickú energiu, ktorú si spolovice vyrába sama vo vodnej elektrárničke na potoku tečúcom oproti cez cestu, a spolovice ju odoberá od „greenpeace energy“, spoločnosti, ktorá sa zameriava na podporu výroby „zelenej energie“.
Zisky spoločnosti, ktoré sú nad rámec potrieb podniku plynú do združenia „Sonett- kultúra a vzdelávanie“, právnej formy, ktorá podporuje kultúrne a vzdelávacie programy.
Pozn. Keď sa Gerhard a Beate dozvedeli, že na Slovensku je 80 škôl („Zelené školy“) snažiacich sa o čosi podobné ako oni, darovali každej z nich balíček prípravkov Sonett na vyskúšanie, a zároveň ako ponuku možnosti, správať sa spolu s nimi k vode zodpovednejšie.
(viac info na www.sonett.cz, www.sonett-online.de, a aktuálna ponuka na www.sonett-info.sk)
Cieľ 4: Alexander Lauterwasser
Tu už len stručne. Sú takí ľudia, ako je aj tento, čo sa celý život venujú jednej otázke, ktorú v sebe majú. On mal napríklad v sebe otázku, ako vznikajú vzory na korytnačke... a neuspokojil sa s tým, že by malo ísť o náhodu. Až keď narazil na tzv. chladniho obrazce (vznikajúce symetrické obrazce na rezonančnej platni posypanej pieskom), začal tušiť tajomstvo vznikania foriem v prírode. Dnes skúma, aké tvary (vo forme stojatých vĺn) sa tvoria na vode pri určitých tónoch – a nachádza tvary veľmi podobné tým, ktoré možno nájsť i v prírode. Tvar vzniká z tónu... z hudby sfér?
Z návštevy v „kráľovstve“ tohto pána, kde už vyše 40 rokov báda, sme mali naozaj pocit ako na návšteve nejakej planétky z Malého princa. A všetko tam malo svoj tón – staré kruhové pílové kotúče, struny zo starého klavíra, veľký gong z Ázie... a množstvo modernej zvukovej techniky a kníh, CDčiek, videokaziet...Akoby v jednej pracovni bol celý Vesmír. O tom ale asi až inokedy. (obr. 7 mandala pri tóne.. a kvet.)
(viac napr. na www.wasserklangbilder.de)
Cieľ 5 (len plánovaný): HADO Life ((obrázok 8 – a to celé pod obrázok??))
Prekrásne obrázky zmrznutých kryštálov vody z knižky Masaro Emoto-a „Liečivá sila vody“ nás viedli do Európskeho centra pre výskum vody nazvanom Hado Life Europe v Lichtensteinsku. Kryštály, ktoré reagujú na pocity, myšlienky či slová človeka...
Toto stretnutie sa nám však zatiaľ nepodarilo uskutočniť, takže nás to čaká nabudúce.
(Viac na: www.hado-life-europe.com)
Záver... žiť svoje sny
Počas celej cesty sme miestami nevedeli, či je to naozaj, alebo „snívame“. Niekedy sme zostávali v údive nad čarovným svetom vody, inokedy nad príbehmi ľudí, ktorí darovali celý svoj život svojmu vnútornému „snu“ – a žili ho (napriek všetkému). A my sme doň vošli, a zažili sme tam, že „žiť svoj sen“ vytvára na Zemi náladu, pri ktorej je ťažko rozlíšiť, či sme v rozprávke, alebo v skutočnosti – akoby splývali v „rozprávkovú skutočnosť“ a v pocit, že „dá sa!“ – dá sa žiť to, čo v sebe človek nesie; a nie len že sa dá, ale je to obohacujúce pre všetkých naokolo, ako aj pre Zem.
- - - - - -
obrázky k písmu sa dajú nájsť na príslušných web-stránkach, na ktoreé odkazujeme
- - - - - -
Peter Živý a Katarína Králiková
Článok bol uverejnený v časopise Ďalekohľad
(doplníme číslo; rok 2008)
