Právo nie je len stav; je i neustále dotvárané, vyvíjajúce sa, meniace sa. Kam speje? K čomu? Prečo práve tam?
A - čo chceme MY?
MYSLIEŤ PRÁVO INAK
- celostne; živo; vizionársky...
Úvod
Človek sa sám rozhoduje o svojom myslení i o zameraní svojej pozornosti. To, na čo sa sústredí, to rozvíja, dotvára - tam tvorí. Jediné, čo ho v jeho tvorbe obmedzuje, je jeho vlastná voľba (rozhodnutie), sčasti vonkajšie podmienky, a - dosť výrazne - spôsob, akým sám sebe dovolí myslieť o svojich možnostiach...
Tu budeme hovoriť o možnostiach celostnejšej zmeny východísk a podkladov právneho systému, a následne o možných zmenách v jeho už utvorených podobách. Teda o podnetoch pre budúcnosť v duchu zdravej ľudskosti.
Predpokladom pre to je
- rozhodnúť sa zamerať na to pozornosť, a
- uveriť, že také (akékoľvek, aké ľudia vytvoria, a teda i takéto) zmeny sú možné.
Tvorba budúcnosti...?
Vízie vždy prekračujú daný stav a vychádzajú z tušenia o budúcnosti, ktorá je zatiaľ nehmatateľná - a nedokázateľná.
O víziách ľudí, ktorí majú odvahu ich napriek tomu myslieť, a po krokoch uskutočňovať, teda pokúšajú sa ich aj žiť, možno zároveň povedať, že "tvoria budúcnosť"...
Akú budúcnosť chceme vytvoriť?
Ja - budúcnosť ľudskej dôstojnosti každého človeka; budúcnosť úcty k právu voľby tvoriť si svoj život a vyvíjať sa tak, ako je danému človeku vlastné; budúcnosť úcty k prírode a k rôznorodosti života; budúcnosť podporujúcu psychologickú slobodu človeka a jeho psychologické zdravie; budúcnosť vychádzajúcu zo stále sa skvalitňujúceho "medziľudska" - vzťahov, zdieľania, spolupráce.
Právo a hodnoty...
Ak hovoríme o práve, tak musíme hovoriť i o hodnotách, na ktorých stojí a ktoré chráni. Tie vždy vyplývajú - ako som spoznala - z určitého svetoobrazu: náhľadu na podstatu života, sveta, človeka...
Nie zo všetkých svetoobrazov vyvstáva potreba tvoriť budúcnosť, akú som opísala; dokonca z nich nemusí vyvstávať ani nič podobné tomu, čo dnes súčasťou práva je - istá voľnosť pohybu a reči, sloboda myslenia, demokracia, ľudské práva, deľba moci...
Javí sa mi ako dôležité učiť sa vnímať toto "pozadie", z ktorého potom vyviera istý druh jednak zdôvodňovania určitých stanovísk či politických zameraní, a jednak vždy aj istý druh konania-činu.
A javí sa mi ako ešte dôležitejšie učiť sa "myslieť inak" - nie len v rámci teraz daného, ale nad rámec bežného, normálneho, zaužívaného. Lebo inak nemožno vidieť z nadhľadu ani svoje vlastné konanie či myslenie, ani "výšiny", z ktorých vznikajú vízie...
Celostné myslenie
Celostné /holistické, systémové/ myslenie vzniklo - laicky povedané - v oblasti týkajúcej sa počítačov a matematiky. Dnes má mnoho rôznych "podôb" a používa sa v rôznych odvetviach. Avšak celostné myslenie ako svetoobraz - nahliadanie sveta ako živého celku, a všetkého v ňom ako tiež-celkov (istú oporu pre to možno nájsť v novších výskumoch vedy, ktoré v rovine svetoobrazovej vytvorili tzv. novú paradigmu vedy) - jednak nie každý pozná, jednak nie každý zdieľa a jednak nie každý tuší dôsledky pre spoločenský život, ktorý by takýto obraz o svete mohol mať, ak by sa rozšíril či ujal medzi ľuďmi...
Jedným z takých dôsledkov je silný poukaz na slobodu človeka, na jeho tvorivú silu a zodpovednosť, ktorú za toto tvorenie i rozhodovanie nesie. Možnosti rozvoja, až "nekonečné možnosti" ukryté v človeku, a zároveň hlboké vedomie o tom, že sa táto "hlbina a nekonečnosť (možností)" ukrýva v každom...
To podporuje v kladnom zmysle ochotu s úctou a ozajstným záujmom o druhého vojsť s inými do rozhovoru, rozpravy... čo vnímam ako prazáklad možnosti uskutočňovania "demokracie" - spoločnej vlády nad nami samými.
Keďže predpokladom "spoločnej vlády nad nami samými" je "vláda nad sebou samým", t.j. psychologická sloboda či "bytie sám sebou", vnímam zaoberanie sa týmto prístupom zároveň ako vnútorne ozdravné.
Nepredpokladám, že moje východiská budú zdieľať všetci či mnohí - to by ani nebolo zdravé (ako zdravú vnímam rôznorodosť); avšak javí sa mi, že by pre viacerých mohlo byť zaujímavé oboznámiť sa s vyššie uvedenými prístupmi tak, aby sa v nich človek vedel trochu viac zorientovať - možno i preto, že ich vplyv v spoločnosti (nie vždy vedome a nie vždy vo vyššie uvedenom svetle) stále rastie.
Katarína Králiková
Teraz práve učím deviaty rok na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave politické a právne myslenie; a od počiatku mám svoj svojský prístup k tomu, čo (obsah) a ako (spôsob) sa v predmetoch týkajúcich sa tzv. právnej filozofie učí. Vyššie uvedené pokladám za zmysluplnejšie, než sa naspamäť učiť, čo kto v minulosti povedal - hoci som to sama vyučovala i skúšala... a budem, až do konca tohto školského roka.
(jar 2008)
