Bezpodmienečný základný príjem
Ľudská dôstojnosť je neuchopiteľná, nevymedziteľná a nedefinovateľná, ak berieme do úvahy len hmotu a hmotný svet. Ľudská dôstojnosť pre mňa znamená iné označenie toho, že človek je duševno-duchovná bytosť. Túžba vyvíjať sa, vnútorne rásť, niekam spieť, (súčasťou toho je i túžba "žiť stále lepšie", pričom "lepšie" sa dnes chápe a cíti často už len vo svojom hmotnom význame ako "pohodlnejšie" či "luxusnejšie") - všetko to vyrastá nad hmotu, nevyplýva z telesných potrieb tela-hmoty - a zároveň je to tým, čo robí človeka "stále viac človekom"... Všetci to skúšame po svojom - alebo sa snažíme sami sebe v tom zabrániť. Lebo napríklad "nemáme peniaze, aby sme si to mohli dovoliť"...
Je tu:
-úvod
-odkazy
-mojich pár poznámok
úvod...
... NIČ NIE JE SILNEJŠIE AKO MYŠLIENKA NA KTORÚ DOZREL ČAS...
Götz Werner, zakladateľ siete obchodov drogerie-markt (dm), a jeden z najbohatších mužov v Nemecku začal byť pred pár rokmi zaujímavý pre verejnosť (hoci sa tým zaoberal už aj pred tým a oveľa dlhšie) myšlienkou "bezpodmienečného základného príjmu pre každého". Tento by bol vyplácaný každému človeku vo výške "kultúrneho minima" (teda nie existenčného), čo by každého naozaj uvoľnilo z nutnosti pracovať...
Táto idea a jej rozpracovanie dokázalo naplniť divadelné sály a veru sa niekedy ani všetci nezmestili. V niečom sa to podobalo nálade nežnej revolúcie u nás... Dnes to má už viac praktickú podobu, riešia sa politické možnosti, konkrétne modely. No najväčšou výzvou zostáva dokázať túto myšlienku MYSLIEŤ...
Samotný Götz Werner predložil a predkladá túto myšlienku hlavne na premýšľanie, lebo zavedenie takejto "dávky", resp. základného ľudského práva na ňu, by znamenalo kultúrny skok - a ten sa nedá zaviesť zhora, politcky.
Bezpodmienečný základný príjem by na jednej strane umožnil každému človeku, keďže ide o minimum KULTÚRNE, aby zaplatil okrem základných potrieb svojim deťom školy. chorým ošetrenie, starým starostlivosť, a teda by tieto služby nemusel financovať štát. Na strane druhej by umožnil človeku vyjsť z "existenčnej hrozby", ktorá tvorí akoby základ usporiadania nášho hospodárskeho systému (kto sa nezaradí, t.j. nepredá sa na trhu práce, bude na pokraji spoločnosti, v hlade, nezabezpečí rodinu... podobne ak niekto príliš ochorie alebo proste zostarne. Jestvuje síce sociálna sieť, spoločensky je však nežiadúce sa o ňu opierať...)
Takéto zrušenie "systému strachu" (na materiálnej úrovni) by veľmi pravdepodobne zmenilo veľmi veľa vecí, napríklad:
- človek by mal skutočnú možnosť robiť to, čo by robil rád, alebo čo by pokladal za zmysluplné
- zamestnávatelia by stratili voči zamestnancom "existenčnú hrozbu vyhodenia" a tak by sa k nim veľmi pravdepodobne prestali správať ľudsky nedôstojne
- ženy s deťmi by nezostávali pod domácim násilím z finančných dôvodov
- aspoň jeden z rodičov by sa mohol viac venovať deťom
- v školách by učili, v nemocniciach by robili, a v domovoch dôchodcov by boli len ľudia, ktorých to baví a robia to radi
- zameranie vzdelávania by sa zmenilo zo "zaradiť sa do systému" na "rozvoj individuálnych daností" či na osobnostný sebarozvoj žiakov, aby keď vyrastú vedeli, čo je ich "ozajstné povolanie" (od byť povolaný k...)
- a - samozrejme, tí čo by nechceli robiť by nerobili... ako aj teraz.
Predpokladom myslenia takejto myšlienky je zaoberať sa sebou vo svete, kde by také niečo fungovalo. Akonáhle riešime "tých ostatných", zistíme, že si je v dnešnej dobe bežné vytvárať o "človeku" vždy dva obrazy - jeden o sebe a jeden o tých ostatných... Zaujímavé, prečo ten o nás je až o TOĽKO krajší? ...
Götz Werner tvrdí, že súčasťou ľudskej prirodzenosti je potreba byť užitočný pre iných. Ak je táto vlastnosť neprejavená, ide vlastne o "sociálnu chorobu". Tak, ako je dnes veľa ľudí, ktorí sa chodia starať o Rómske rodiny, ktoré to potrebujú, (mimochodom, nie až tak často za to majú veľa peňazí), tak isto by sa ich našlo dosť snáď aj v takejto spoločnosti, ak by vznikla tá potreba.
Ďalší vhľad G. Wernera /ktorý sa tu odvoláva na R. Steinera/ hovorí o tom, že ak sme dnes činní v hospodárskom systéme, tak sme vždy činní pre druhých. Doba samozásobovania pominula. Nepracujeme aby sme uživili seba, ale aby sme niečo vyrobili alebo urobili pre druhých. Ľudskú a medziľudskú stránku tejto pravdy však zakrýva naša viera, že pracujeme kvôli zárobku, peniazom, a teda pre seba.
- - -
JEDINÉ čo nemožno G. Wernerovi vyčítať, je naivný idealizmus. Najal si tím ekonómov, ktorí prepočítali, že finančne je zavedenie bezpodmienečného základného príjmu možné.
A nie len možné, ale z hľadiska záporov súčasného spoločenského usporiadania, ktoré dnes ústia do viacrozmernej krízy, aj žiadúce.
Stále dõslednejšia technizácia a automatizácia priemyslu slúži v podstate aj dnes tomu, čomu slúžiť mala - odbremeneniu človeka od ťažkej, fyzickej práce. Čo však robí človek s potenciálom, ktorý takto vzniká?
Zaníká stále viac pracovných miest (okrem automatizácie i z dôvodu, že veľké a nadnárodné firmy sa sťahujú za lacnejšou pracovnou silou na východ) a "vzniká" stále viac nezamestnaných... A tí majú zakázané pracovať, sú kontrolovaní, musia byť stále v okruhu svojho bydliska a MUSIA prijať prácu ponúkanú úradom práce... A musia sa vzdelávať aby boli predajnejší na trhu práce. ...Čiže nie aby sa z nich stali kvalitnejší ľudia, nie aby prišli na to, čo chcú ako ľudia tvoriví vo svete uskutočniť, ale naopak - považujú sa za o to kvalitnejších, čím sú predajnejší na trhu práce. Je teda žiadúce, aby robili všetko preto, aby sa predali... (na trhu práce). (Zámerne trochu preháňam, aby vyvstala rozporuplnosť tejto situácie - najmä z hľadiska ľudkej dôstojnosti...)
Z istého pohľadu sa to javí byť len o trošku iné než otroctvo a poddanstvo. Tie tiež nechceli svojho času ľudia zrušiť, lebo si nevedeli predstaviť ako by fungovalo hodspodárstvo, alebo "kto by vlastne pracoval"...
Dnes je to často prvá vec, ktorá ľudí napadne., keď počujú o bezpodmienečnom základnom príjme. Nie, aké možnosti tvorenia a uplatnenia by som mal ja, ale "nikto (okrem mňa asi) by nepracoval, a všetko by sa to zrútilo..."
Je zaujímavé, do akých krajností nás bičuje naša spoločnosť, síce oveľa ľudskejšia než otrokárstvo, no predsa stále plná nedôvery v človeka... Mamičky musia zarábať na to, aby sa im niekto postaral o deti, o ktoré by sa tak rady postarali samé... Otcovia nemôžu byť s rodinami, pretože v ich okrese zrušili fabriku a ak má ich rodina prežiť a deti majú mať možnosť študovať, tak otec musí ísť zarábať mimo domov... A zároveň plno výskumov o tom, ako deti prestávajú byť citlivé a vnímavé, pretože už niet tých, ktorí by im čítali rozprávky a venovali im čas - alebo aspoň s nimi boli doma. Rodičia sú príliš zamestnaní... A vôbec, dnes je vlastne finančne nevýhodné mať deti... (Snáď nám ľudský cit napovie až ako je nezdravé keď takýmto a podobným spôsobom preniká finančné hodnotenie do vecí ľudských, medziľudských a týkajúcich sa ľudskosti...)
BEZPODMIENEČNÝ ZÁKLADNÝ PRÍJEM nerieši sám osebe tieto javy v našej spoločnosti. Dáva len MOŽNOSŤ potenciálu ukrytému v človeku, aby sa prejavil.
Nesľubuje lepší svet, nenárokuje si byť riešením pre všetky zeme a kultúry
ale v európskej kultúre - t.j. vďaka tomu, ako sa vyvíjala kultúra, veda, technika, a výroba nimi ovplyvnená, a aj tým všetkým ovplyvnené ľudské vedomie v Európe - je teraz možné urobiť ďalší krok ku SLOBODE. Pootvoriť vrátka toho, čo sa skrýva v každom z nás.
Nezabráni tomu, aby naďalej leniveli tí, ktorí k tomu majú sklon, ale umožní, aby ich úpadok bol pozastavený tými, ktorí im budú chcieť pomôcť. Nezlepší tú časť v nás, ktorá je sebecká, ale priamo podporí - a to súčasný systém nerobí - tú časť v nás, ktorá je tvorivá, v tom, aby sa prejavila. Podporí uskutočňovanie našich snov, zámerov, túžob. A postaví nás tým zoči voči našej zodpovednosti.... Už sa nebude dať na nič vyhovárať. Každý bude mať možnosť uchopiť svoj život do svojich rúk aj v tom zmysle, že sa mu plne umožní uskutočňovať taký život, aký pre seba pokladá za najlepší. A bude postavený zoči voči aj následkom takého života. Nie zamestnávateľ, podmienky, nutnosť života, ale len slobodné rozhodnutie človeka bude určovať jeho život.
Súčasná doba takéto niečo síce umožňuje, ale v podstate nerada. Vždy je tam nejaká podmienka, nejaké "ale"... Tí, čo chcú uskutočňovať svoje sny, a nie sú to sny materialistické, žijú väčšinou na pokraji finančnej únosnosti. Nič, čo je starostlivosťou o človeka, pozornosťou, výchovou a pod. peniazmi ohodnotiteľné vlastne ani nie je. Lebo - ako ľudskosť prepočítať na výkon a ohodnotiť peniazmi?
Ľudia, ktorí sa chcú starať o iných alebo pre nich niečo robiť, potrebujú peniaze, aby to robiť mohli. Možno poznáte ten pocit, že je to veľmi zvláštne - ak niekomu pomôžete a on Vás chce odmeniť peniazmi...
Dnes je však všeobecne uznávanou pravdou veta "NEJAKO SI ZAROBIŤ MUSÍM"... Táto veta láme ideály, sny, nadšenie, plány. .. a chuť mladých meniť svet, alebo sa o to aspoň pokúsiť. A zároveň láme možnosť premýšľať o tom, kde a čo robím z hľadiska morálneho, etického, z hľadiska zmyslu či osobného záujmu. "Viete, ja tu len robím - ja som to nevymyslel/a" - možno počuť na úradoch, vo firmách s mobilnými telefónmi či v predajniach s iným spotrebným tovarom. Takmer sa nedá stretnúť so stotožnením sa s prácou v týchto oblastiach.
"Ja tu len robím, nejako zarábať musím" je tragickou vetou ničiacou nádej na kultúru, na ľudskosť, etiku, na zdravé využitie všetkých síl driemajúcich v človeku... o srdci ani nehovorím.
Ak nerobím, lebo presne TOTO robiť chcem, tak tú prácu nemôžem robiť ani s radosťou, ani s presvedčením, a teda ani naplno... Možno preto nechutí chlebík z pekární ako domáci, možno preto vládne - snáď z hľadiska ľudskosti oprávnene - pocit, že nemožno veriť inštitúciám, firmám, zoskupeniam... ničomu, čo má formu. Totiž - ešte sme ju nezažili NAPLNENÚ OBSAHOM. Jediným možným obsahom je totiž človek. A jediný dôvod pre človeka, aby naplnil nejakú formu je, že to sám chce.
Čiže - nie to, že je nútený. Nie to, že je to "nutné". Len to, že on sám chce. Že on sám to rozpozná ako potrebné... - To je slobodná voľba.
A tú práve umožňuje bezpodmienečný základný príjem...
Nuž, napríklad toto sa dá o tejto myšlienke povedať.
A je ešte veľa tvrdení, protitvrdení a úvah na túto tému.
JA JU PREDKLADÁM ĽUĎOM, ABY O NEJ MOHLI PREMÝŠĽAŤ.
ODKAZY:
slovenčina/čeština
Priamo rozhovor s Götzom Wernerom a pár článkov o bezpodmienečnom základnom príjme v slovenčine nájdete tu:
www.zakladnyprijem.sk (odkaz články)
www.antropozofia.sk/socialna_trojclennost/
Je tiež vydaná brožúrka
Götz W. Werner a Benediktus Hadorp: "Nepodmíněný základní příjem pro všechny. Východisko z nezaměstnanosti a nesvobody?" (česky)
Preklad brožúrky "Bedingungsloses Grundeinkommen: Ein Weg aus Arbeitslosigkeit und Bevormundung?" ©2006 gesundheit aktiv • anthroposophische heilkunst e.v. Bad Liebenzell
(V prípade ďalšieho záujmu o túto tému možno kontaktovať aj zakladniprijem@zlatymost.cz)
a kniha (súhrn prednášok vrátane prednášky G.Wernera)
"Základný príjem pre každého človeka. Výzva pre Európu?" (slovensky)
Prednášajúcimi redigované prednášky prednesené na Konferencii o budúcnosti, ktorá sa konala na Michaela od 29.9. do 1.10.2006 v Goetheane, Dornach, Švajčiarsko. Vydala: Slovenská antroposofická spoločnosť 2008.
Obe knižky sú v predaji napr. u nášho priateľa Ľubora Perháča (lubor.perhac@zoznam.sk)
nemčina
V nemčine je toho viac, súhrnná stránka je tu:
ale aj: www.unternimm-die-zukunft.de/
(veľa ďalších nemeckých odkazov je na www.zakladnyprijem.sk )
***
mojich pár poznámok k uvedenému:
...Povedz mi ako myslíš človeka, a ja Ti poviem, ako myslíš spoločnosť a jej úlohu voči nemu...
Tak by som parafrázovala výrok známeho právneho antropológa Michela Alliota "Povedz mi ako myslíš svet a ja ti poviem ako myslíš právo", ktorý sa dá použiť na môj ďalší zámer i nezmenený.
Žijeme v spoločnosti, ktorá má nadprodukciu.
Pálime obilie, seno, potraviny pre ľudí i zvieratá, Európska únia nám zakazuje vyrábať viac cukru či pestovať viac... čoho teraz? ...zatiaľčo na druhej strane Zemegule je hlad.
Máme kopu nezamestnaných, ktorí sú z hľadiska zabezpečenia našich základných potrieb nepotrební. Stroje a pár ľudí vyrobí dosť chleba, a dosť tehál na domy. Dokonca aj na vývoz.
Čo teda s ľuďmi, ktorí nemajú kde robiť?
Mladí intelektuáli by povedali - môžu sa presťahovať hocikam do Európy, kde si nájdu zamestnanie; alebo - môžu sa preškoliť, môžu...
Ale prečo by to mali robiť? Ak chcú bývať tam, kde bývajú a robiť to, čo sa vyškolili alebo to, čo robia? V mene čoho by mali robiť tak veľké zmeny vo svojom živote?
V mene zabezpečenia si základných potrieb.
Lebo "človek musí z niečoho žiť"...
Celý náš systém je založený na strachu o prežitie. Každý musí robiť, aby uživil seba a rodinu, aby mal z čoho žiť... Všade okolo je dostatok, ale človek musí robiť veci, ktoré možno vôbec nepokladá za zmysluplné, prírode neškodiace, ľudsky dôstojné, či jeho samého rozvíjajúce, či iným pomáhajúce - no musí, lebo inak nebude mať on alebo jeho rodina z čoho žiť. Mne sa zdá, že sa to podobá na poddansko-otrokársky systém...
Ale je možné, že ak človeka považujeme
tak sa nám môže zdať, že je vhodné ho "prevychovať" a prinútiť ho pod hrozbou vyhladovania a bezdomovectva, vrátane jeho detí, k akejkoľvek práci,
pretože pracovať je jednak zdravšie ako nepracovať a jednak to spoločnosť potrebuje a to by človek sám od seba nepochopil...
*
Ak vnímam človeka ako duševno-duchovnú bytosť, alebo aspoň bytosť, ktorá je schopná sa rozvíjať, stávať sa stále viac človekom, stávať sa "sama sebou", bytosť, ktorá vďaka svojmu pochopeniu vie stále viac iných mať rád, chápať ich a dovoľovať im aby sa rozvíjali tak, ako im je vlastné,
alebo proste len vidím mnoho ľudí, ktorí sa snažia pracovať s chorými, starými, s deťmi, s prírodou... teda vo všetkých tých oblastiach, ktoré sú tak málo platené - no mnohí musia s tým prestať, lebo "nemajú z čoho žiť",
alebo ak poznám príbehy žien, ktoré žijú uprostred tzv. domáceho násilia, lebo by "nemali kam ísť a za čo žiť" i so svojimi deťmi
alebo ak počúvam príbehy zamestnávateľov, ktorí vyžadujú od svojich zamestnancov dlhé nadčasy s tým, že ak nie sú ochotní ich odpracovať, tak si nájdu niekoho iného "veď nezamestnaných sú plné ulice"
ak vidím, počúvam príbehy a poznám plno ľudí, ktorí nerobia to, čo ich baví, lebo "musia robiť tam, kde aj zarobia" alebo "z niečoho žiť predsa musia"; a znášajú ľudsky nedôstojný prístup, a ničia si zdravie stresom, sú v pocite podriadenosti až úbohosti voči zamestnávateľovi či systému, v ktorom nemôžu inak,
a keď vidím mladých ľudí, ktorí sú pre vychovávaní a vzdelávaní pre "zaradenia sa" do tohto systému a ktorí už v 16-18. rokoch hovoria "čo my už môžme" a hovoria - "treba byť realista - s ideálmi si nezarobím"...
TAK VIDÍM SPOLOČNOSŤ RÚTIACU SA DO KULTÚRNEJ NIČOTY...
Lebo v takej spoločnosti
NIET dôvodu tvoriť kultúru - niet na to peňazí...
NIET dôvodu byť rád s deťmi a načúvať budúcnosť z nich - aj tak sa budú musieť raz zaradiť, prispôsobiť...
NIET dôvodu byť so starými a počúvať ich rady - nevyznajú sa vo svete, kde ide len o peniaze... a niet ani dôvodu ich dôstojne živiť - veď už nič nerobia...!
NIET dôvodu starať sa šetrnejšie o prírodu - aj tak to v iných štátoch nerobia, a "čo už my?..."; a okrem toho je to drahšie ako ju ničiť, alebo aspoň sa o ňu nestarať... aj tak sa to už dnes inak nedá...
NIET dôvodu starať sa lepšie o chorých - nezarábajú, tak nemáme pre nich peniaze...
NIET dôvodu starať sa vopred o svoje zdravie - veď by nás vyhodili z práce ak by sme chceli robiť napr. bez stresu... a NIET dôvodu zaoberať sa zdravosťou toho, čo jeme, čo pijeme, čo si obliekame - veď aj výrobcovia musia hlavne zarábať a zdravé je buď drahé, alebo sa na tom zarobiť nedá...
NIET dôvodu rozmýšľať nad inými prístupmi k výchove, k prírode, k starým a chorým, k deťom - sú to oblasti ktorými si na prežitie nezarobíme... NIET DôVODU VYTVORIŤ SI ĽUDSKEJŠIU A ZDRAVEJŠIU SPOLOČNOSŤ.
TAKŽE JA SA PLNE HLÁSIM K MYŠLIENKE BEZPODMIENEČNÉHO ZÁKLADNÉHO PRÍJMU.
A chcem napomôcť vznikaniu takej spoločnosti, v ktorej to bude mať aj zmysel...
(t.j. napríklad v ktorej ľudia túžia vyvíjať sa).
...pokiaľ viem, veci nové je možné voviesť do skutočnosti najmä ak je v pozadí sústredené premýšľanie o tom,
AKO SA TO DÁ
